8:00 ráno - takmer všetky detváky z piatych ročníkov sedia už za počítačmi. Niektoré ešte so šálkou teplého kakavka, ale otvorenou učebnicou, zošitom, či mapou. Jáj, aby som nezabudla, so zemiakom a fixou. Hneď na úvod kreslíme vrstevnice. Také zemiakové sú predsa najkrajšie. Od piatakov prichádzam virtuálne k deviatakom. Kto chýba? Všetci me tu, pani učiteľka! Myslím, že niektorí aj navyše. Určite si niektorí rodičia potrebujú vybaviť svoje pracovné veci, ale cez našu hodinu? Na našej hodine musí byť predsa ticho! Som dobre u deviatakov? Každý odpovedá na položené otázky, kto nevie, rýchlo si vyhľadá správnu odpoveď na sociálnej sieti. Mám to ja len šikovných deviatakov. Blížime sa k obedu a čaká ma ešte jedna trieda piatakov. „Pani učiteľka, prepáčte, pripojil som sa až teraz, bol som na teste!“ To je v poriadku. Kto chýba? Sme tu všetci! A kto povedal, že online učenie nemôže byť zábava. 

 

Vďaka za dnešný deň všetkým mojim žiakom. Vaša učiteľka geografie.