Tento sen nie je až tak nesplniteľný. Je piatok a okrem uzatvárania známok ma tradične čaká nácvik so speváckou zložkou môjho súboru. Spievať budem síce namiesto v horách v triede, ale to je už iba taký malý detailík. Tento týždeň bol náročný. Opravovanie písomečiek a skúšanie bolo na dennom poriadku. Niekedy skúšali moje nervy rodičia, inokedy žiaci.

Niektorí rodičia za pol roka nezistili, ako sa volá učiteľka, ktorá učí ich dieťa. Potom si medzi kolegyňami vymieňame tie správne maily. Korešpondencia medzi mňou a rodičmi je najintenzívnejšia hlavne pred polročným a koncoročným vysvedčením. Vtedy neviem, či mám učiť žiaka, alebo rodiča.  Asi  oboch, lebo obaja sa tvária, že ich predpísané témy z predmetu naozaj zaujímajú. Škoda, že iba pred vysvedčením.

Otrepaná fráza: “Neučíte sa pre známky, ale pre seba!“ vôbec nezaberá. Snažím sa zohľadňovať všetko / povahové vlastnosti dieťaťa, prostredie v ktorom vyrastá, vedomostné predpoklady na predmet, vôľu učiť sa, či neučiť/. Niekedy možno ublížime nechtiac. Hoci dobré známky sú dôležité, možno ešte dôležitejšie je, aký základ dokážeme dieťaťu dať, aby z neho, až dozreje, bol láskavý a sebavedomý muž, či žena, ktorá si vie zastať svoje miesto v rodine i v práci.

Keď dá učiteľ svojim žiakom na základnej škole tento základ, určite urobí viac, ako napísanie jednotky z matematiky, slovenčiny, či iného predmetu. Keď nám pritom pomôžete i vy, milí rodičia, zaslúžime si tie vytúžené jednotky my, vy i vaši žiaci.

Vaša učiteľka na ZŠ s MŠ Angely Merici Stanislava Borisová