Nedeľa, 13:40,  otváram čiernu školskú bránu. Čaká ma ešte zelená bránička a malá telocvičňa. Zbožňujem víkendy, keď je škola prázdna. V telocvični sa stretávam  iba s veľkými speváčkami. Menšie deti mi privezú rodičia rovno na vystúpenie. Pomaly sa za mnou trúsia veľké baby, ktoré už poznajú všetky časti kroja a obliecť sa do neho pre nich už nie je problém. Pomáhajú si navzájom. Hudba ešte neprišla. Telefonujem harmonikárovi Matúšovi, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť. Sľubuje mi, že o 20 minút prídu. Dievčatá sú už oblečené v kroji. Tentoraz im to šlo na počudovanie veľmi rýchlo. Je pomaly 14:35. Musíme už vyraziť do Marianskej sály, kde ma čakajú menšie deti s rodičmi.

Volám harmonikárovi druhý, tretí, štvrtýkrát. Nikto mi nedvíha. Začínam tušiť problém. Skúšame bez hudby, iba so spevom dievčat. Matúš nakoniec predsa len nesklamal. Prišiel aj s oškretým autom. Dvaja hudobníci vyspávali včerajšiu oslavu, naozaj sa dá spoľahnúť iba na Matúša. Prvý blok tancov začína 15:50, na druhý blok si máme počkať do 17:30. Udržať menšie deti pomaly hodinu a pol v kľude je naozaj problém. Lietajú po celom areály a ja sa iba modlím, aby sa im nič nestalo. Konečne nastupuje druhá časť programu. Posledný tanec mal už v sebe život, aspoň polovica tanečníkov a spevákov sa usmieva podľa mojich pokynov.

Je 18.00. Balím zbytky krojov a odchádzam opäť do telocvične. Vypočujem si pochvaly, do súboru sa prihlasujú ďalšie deti. Pozývam ich už na pondelňajší tréning. Kráčam námestím späť do telocvične. Veľké dievčatá sa rýchlo prezliekajú a odmietajú moje pozvanie na zmrlinu. Únava ich zmohla viac, ako mňa pocit zodpovednosti za vystúpenie mojich zverencov. 18:30 zamkýnam telocvičňu a odchádzam domov. Krásna nedeľa za nami. Akú ste ju mali vy, priatelia?

FOTO