Vidím, že kolegyňa vyťahuje mobil a niečo v ňom ukazuje. Svieti na ňom čistá biela strana zošita a uprostred nej veta, ktorá sa určite stane legendárnou. Aspoň pre mňa.

Žiak si nenapísal úlohu, ale namiesto nej v strede zošita svieti :“Úloha je vo vývoji, finálna nie je dostupná!“ Mala by som sa rozčuľovať, čo si to žiak dovoľuje, ale mne tak vylepšil náladu, že na rozčuľovanie nemám ani pomyslenie.

Koho je to výrok? To nie je podstatné. Nazvime ho „Mišom“, to je moje obľúbené školské meno. Náš hrdina „Mišo“, dieťa s poruchami učenia i správania je vlastne školským filozofom. Sústrediť sa na hodine je pre neho utrpením, písať si poznámky do zošita je utrpenie ešte väčšie.

Neviem, čo sa v jeho hlave odohráva, keď počas výkladu učiva pozerá cez okno, do akej miery je zodpovedný za svoje nenapísané úlohy, neporiadok v školskej lavici, či okolo seba.

Hrdina môjho príbehu, /vlastne skutočného života/ si ani neuvedomuje, ako pomohol aj nám, učiteľom. Takže moji milí kolegovia, ak nebudete mať opravené písomky do ďalšej hodiny, využite legendárnu vetu nášho Miša v trošku pozmenenej verzii: „ Oprava písomiek je vo vývoji, finálnu známku sa dozviete na polročnom vysvedčení.“

Spokojnosť na vysvedčení želajú vaši učitelia.