Vždy ma rozčuľuje, keď sa myslí na starých ľudí vždy dvakrát do roka. Väčšinou v októbri , ktorý je mesiacom starších a na Vianoce , keď sa tvárime, že myslíme na všetkých.
Tento rok som sa rozhodla, že si zoberieme patronát nad starkými práve na Hospodárskej. Snažím sa so súborom prísť za nimi aspoň päťkrát do roka. Zdá sa, že v tento školský rok sa nám to aj podarí.
V najkrajšom mesiaci roka v máji, keď sa zobúdza príroda, sme Deň matiek oslavovali spoločne. Pred každým vystúpením mám rešpekt a cítim zodpovednosť za všetky deti i naše obecenstvo.
V piatok ráno ma už deti čakajú vo vestibule. Priznám sa bez mučenia, že som nechcela zobrať všetkých, lebo priestor na tancovanie je malý. Nakoniec však beriem aj niektorých prvákov, ktorí si zabudli kroje. Ešte šťastie, že náhradné sú v skrini.
Prvú hodinu sa prezliekame v telocvični a na jej konci už vyrážame vyzbrojení dáždnikmi cez celé mesto. Prechádzame cez Trnávku, už len križovatka na Hospodárskej a cieľ je pred nami. Naši starkí sú už na svojich miestach v jedálni a my môžeme začať.
Pospevujú s nami známe melódie. Snáď sme opäť potešili. Po vystúpení ešte malé pohostenie v jedálni a cesta medzi kvapkami dažďa pokračuje opäť.
Dorazili sme do školy a ja si konečne môžem vydýchnuť. Ešte nechávam v telocvični rozvešané mokré vlniaky. V pondelok ráno ich musím schovať, aby mohli deti cvičiť. Jedno vystúpenie, a toľko zážitkov môžete absolvovať iba s DFS Drienka.
Foto TU.